„ A tučný muž vstal a povedal, ak ma prepáčte, vysvetlím to, ale môžem ísť do kuchyne?“ A šéf sa uklonil a odprevadil hosťa k kuchynským dverám a keď vošli, počul som, ako sa tučný muž predstavil: „Som zástupca firmy van Berkel, prosím, nakrájajte mi desať dekád zimnej salámy.“ A šéfova manželka nakrájala, odmerala a položila salámu na tanier a všetci sme sa zľakli, že tu prebieha kontrola, ale agent zatlieskal rukami a v rohu sa postavil asistent a vzal ten malý predmet prikrytý dekou, ktorý teraz vyzeral ako invalidný vozík, a asistent vošiel do kuchyne a položil tú vec na stôl, agent z nej stiahol deku a tam stál krásny, červený stroj, lesklá kotúčová píla, ktorá sa otáčala na hriadeli, kľuka s rukoväťou na konci hriadeli a potom na stroji bol ďalší stroj, tiež otočný gombík... a tučný muž sa na ten stroj šťastne usmial a povedal: „No, najväčšia spoločnosť na svete, viete, katolícka cirkev, to je...“ obchoduje s niečím, čo nikto nikdy predtým nevidel, čoho sa nikto nikdy nedotkol, s čím sa nikto nikdy nestretol od počiatku sveta, a toto, prosím, nazývajú Boh, druhá spoločnosť je International, toto už viete, toto je stroj, prosím, ktorý je rozšírený po celom svete, takzvaná pokladňa, viete, ktorú, ak ju cez deň správne stlačíte, ak nestlačíte nesprávne tlačidlá, tak večer namiesto počítania urobí dennú bilanciu za vás a tretia je spoločnosť, ktorú zastupujem. Van Berkel vyrába váhy, ktoré sa používajú po celom svete, ktoré sú rovnako presné na severnom póle aj na rovníku, a tiež vyrábame všetky druhy strojov na krájanie mäsa a salámy a tento stroj tu má... Kúzlo spočíva v nasledujúcom, prosím... hovorí tučný muž a po požiadaní o povolenie odlúpol kúsok salámovej šupky, hodil ošúpanú šupku na váhu a jednou rukou začal otáčať kľukou a druhou pritlačil salámovú tyč k rotujúcemu nožu a na druhej strane noža plátky salámy... ležali na sebe, kopa rástla, akoby už nakrájal celú tyč, hoci z tyče sotva zostalo dosť... a agent prestal točiť a spýtal sa, koľko si myslíš, že váži to, čo doteraz nakrájal? A šéf povedal pätnásť dekád, pán povedal jedenásť, a čo ty, braček? Spýtal sa ma. A ja som povedal osem dekád a šéf ma štípol za ucho, dobre ho skrútil a ospravedlnil sa agentovi, že moja mama ležala na... Spadol som to na kamennú podlahu, ale agent ma potľapkal po hlave, milo sa na mňa usmial a povedal, že tento chlapec má najväčšiu šancu, a hodil nakrájanú salámu na misku váh a ukazovateľ sa vychýlil na sedem dekád... a pozreli sme sa na seba a stáli sme okolo zázračného stroja a všetkým nám bolo jasné, že tento malý stroj prinesie do domu peniaze... “
Bohumil Hrabal: „Bol som čašníkom Jeho Veličenstva“
